Štastné sedmičky: Malokarpatská sedemstovka

Sedem dní má týždeň, sedem bolo starovekých divov sveta, farieb dúhy, smrteľných hriechov, ale aj tónov na hudobnej stupni. Sedmičku vidíte na drese Christiana Ronalda. Sedem statočných bolo v známom americkom westerne, a Japonci zase majú Sedem samurajov.

Sedmička bola odjakživa číslom mágov a čarodejníkov.

A Malé Karpaty majú jedenásť sedemstoviek, vrcholov vyšších ako 700 m.

Keď si už myslíte, že toto drobné pohorie obkolesujúce Bratislavu poznáte, objaví sa myšlienka dlhého prechodu, ako stvoreného pre dlhé letné dni, keď je slnko na oblohe až nekonečne dlho, skoré rána sú nazvučené spevom vtákov a večery trilkovaním neúnavných cvrčkov.

Keď v Smoleniciach ráno slnečné lúče ožiaria Smolnický zámok a stromy v anglickom parku zhodia plášť rannej rosy, ešte raz si utiahnete šnúrky na turistických topánkach a postavíte sa na štart prechodu Malých Karpát.

Cez Občasný vodopád, ktorý sa objavuje v plnej kráse len na jar a cez Čertov žľab sa dostanete až na Havranicu. Neďaleko nej leží Havrania skala, mekka „trnafských lezcof“ s dlhou tradíciou. Priamo na skale sa nachádza pamätná tabuľa trnavskému horolezcovi Ľubošovi Stachovi. Zomrel pri výstupe na Čho Oju v roku 2005. Zo Smoleníc na Havranicu sa každoročne na jeho počesť beží Stachov memoriál.

Odtiaľ po krásnom hrebeni je to len kúsok na kráľa Malých Karpát, vrchol Záruby. Odbočka zo Zárub vedie na Čelo, na ceste ku ktorému leží Hačova jaskyňa. Je dlhá 660 m a je jednou z najdlhších jaskýň v tomto kraji. Vchod do nej je zapečatený oceľovým krytom a zatvorený pre všetkých zvedavcov. Na Čele začína skalnatý, technickejší hrebienok súbežný s hrebeňom Zárub a na jeho konci sa nachádza štvrtá sedemstovka, Veterlín. Prechod hrebeňom je pôžitok, pretože má skalnatý, takmer vysokohorský charakter a sú z neho pekné výhľady, okrem iného i na Záruby a hrad Ostrý kameň.

Veterlín a Záruby sú poriadne veterné vrcholy. Na Veterlín vedie cesta ohraničená skalami. Potom nasleduje klesanie smerom k odbočke na Čiernu skalu a k loveckému zámočku Mon Repos, ktorý patril Pállfyovcom. Cez idylickú Amonovu lúku, ktorej meno dal huncokár Gáži Ámon sa dostanete na Klokoč. Na jeho vrchole je drevený kríž s pribitými klincami. Tu pocestní pribíjali klince a nechávali svoje starosti. Mesačná lúka a ďalší skalnatý hrebeň vás privedú až na Vápennú, najkrajší vrchol Malých Karpát, kde necháte pohľad plávať po tých zelených nekončiacich zaoblených vrcholoch Malých Karpát. A už vás čaká sedlo Skalka, Taricove skaly posiate žltých taričníkom a ďalšia sedemstovka, Vysoká, taký malý brat tatranskej Východnej Vysokej, ktorá má gýšku 2.429 m. Ale aj tu sú tie ďaleké výhľady a radosť z prítomného okamihu.

Veľká Homoľa ma rozhľadňu. A leží nad Zochovou chatou. Tu začal rozvoj turistiky už v 19. storočí. Mesto Modra tu vtedy postavilo prvú vilu, Panský dom, ktorá slúžila neskôr na stretávanie mešťanov v lone prírody. V roku 1932 vybudoval klub slovenských turistov Zochovu chatu na počesť Samuela Zocha. Odtiaľto sa cez známe barbeque miesto Čermákovú lúku dostanete až na prvotriedny vyhliadkový vrch Skalnatú. Na Skalnatej vás bude vítať jeden opustený a fotogenicky strom. A je to miesto, kam sa chodí stanovať a pozorovať východ slnka.

Deviata sedemstovka je Čertov kopec, vrch relatívne vysoký, no zároveň absolútne stratený v lese medzi padajúcimi kameňmi. Rovnako nevýrazná je aj Javorina, taktiež ukrytá v lese. A posledná zastávka je Čmelok, vrchol so zeleným vojenským vysielačom nad Pernekom.

11 hodín, 55 km a 3000 m stúpania.

To je Malokarpatká sedemstovka. Každý jeden z jej vrcholov má vlastný príbeh a atmosféru. Záruby sú rozložité, Vysoká a Vápenná najkrajšie, Čelo a Veterlín nedostupné, Veľká Homola je známa rocková hviezda, Skalnatá je najromatickejšia, Čertov kopec a Javorina opustené.

Sedmička je považovaná za symbol božstva, múdrosti a poznania.

A keď sa spojí s číslom 11, číslom majstrov, vznikne dokonalá harmónia.

Chcete s nami spoznávať Slovensko aktívne a dobrodružne? Rezervujte si miesto na jednom z našich kempov: Kontakt