Najkrajšie doliny Liptova?

Lúkami plnými fialových kvetov sa rozlieha zvláštny zvuk. Je silný ako výkrik a melodický ako pieseň. Jódlovanie. Pastieri ním zvolávajú kravy z pasienkov a odovzdávajú signály až do susednej doliny. A možno až do Álp.

Na polceste do rakúskych Álp, kde sa Niederösterreich opiera o Steiermark, stojí skalný masív.

Rax.

Alpská záhrada, kde na 4.000 m2 rastie množstvo pozoruhodných kvetov

Alpské predhorie.

Na polceste do Vysokých Tatier

Na polceste do slovenských veľhôr, Vysokých Tatier sa rozprestierajú  Chočské vrchy. Sú spojovacím článkom medzi Veľkou a Malou Fatrou so Západnými Tatrami.

Vyčnievajú vysoko nad Liptovskou dolinou, hľadia na Liptovskú Maru. Na ich lúkach sa pasú ovce a pastierske psy ich zháňajú do údolí.

Je to jedno z najkrajších pohorí na Slovensku.

Nemajú súvislý hrebeň. Nemožno tu podniknúť klasickú hrebeňovku. Celé pohorie je totiž vápencové, rozdelené viacerými hlbokými údoliami.

Najvyšším vrcholom je Veľký Choč, vysoký 1.611 m. Spoločnosť mu robia Prosečné, Lomno alebo Pravnáč. Najvýchodnejšia časť pohoria je typická hlbokými kaňonmi.

A dva najkrajšie sú Prosiecka a Kvačianska dolina.

Aké sú Prosiecka a Kvačianska dolina?

A tak sme sa jedného rána hlboko nadýchli vysokohorského vzduchu a s údivom zastali pre Vrátami, vstupom do 4 km dlhej Prosieckej doliny, zaseknutej medzi mohutným Prosečným a Lomným. Skalami, rebríkmi, lávkami, popri vodopádoch sme sa dostali až na krásnu lúku Svorad, kde nad našimi hlavami lietali pestrofarebné motýle a  z diaľky k nám doliehal zvuk zvoncov pasúcich sa oviec. Cesta pokračovala, otvárala výhľady na okolité zvlnené zelené vrcholy, až sme sa ocitli v dedinke Veľké Borové, kde sme sa napojili na cestu do Kvačianskej doliny. Popri zurkotajúcom potoku sme sa dostali až k lokalite Oblazy so starým zabudnutým vodným mlynom, obklopeným horami, kde sa dodnes snažia žiť ako za dávnych čias.

A naše zvedavé nohy sa nezastavili, pokračovali sme ďalej, pred nami sa zdvíhali obrovské skaly kaňonu, miestami vysoké niekoľko sto metrov. Videli sme skalnú hlavu Jánošíka. Skalu v tvare hlavy s jasne viditeľnými očami, nosom a ústami. Počas upršaných dní táto skala dokonca plače.

Kde je záhrada Slovenska?

V Kvačanoch na nás čakalo mieste pivo a cesta späť do Prosieku. Les sa striedal s lúkou, kde sme zbierali kvety až sa pred nami ukázala Liptovská Mara, „liptovské more“, najväčšia vodná nádrž na Slovensku. A sediac na jej brehu, pozorujúc zapadajúce slnko a obrazy majestátnych hôr odrážajúcich sa na jej hladine, sme si povedali, záhrada Slovenska je na Liptove. Pretože zem sa usmieva v kvetoch.

Chcete zažiť kúzelný Liptov aktívne a adrenalínovo? Kontaktujte nás a rezervujte si Váš camp: Kontakt